Patová stredná - Predpredaj

Už samotný názov evokuje o čom bude príbeh v najnovšej knihe Marcely Gaľovej. Dej stojí na kriminálnej zápletke odvíjajúcej sa od šachovej partie, ktorá niektorých hráčov privedie do patovej situácie. Tá však v kontexte hry znamená smrť. Motívy a dôsledky zlých rozhodnutí vedú hrdinov do ich temnej minulosti, až do školských čias na strednej škole. Kde dni plné násilia, šikany, homofóbie, kyber-vzťahov a závislostí zničili nejeden mladý ľudský život. Násilie vzbudí násilie a smrť pomstu. Jestvuje cesta von z bludného kruhu šachovej partie, kde každý bojuje nielen o víťazstvo svojho kráľa, ale aj o holý život?

Informácie o knihe

Názov knihy: Patová stredná

Dátum vydania: september 2024

Vydavateľstvo: Studio Agaton

Odporúčaná cena: 15 eur s dph

Počet strán: 220

Väzba: Pevná

Rozmery: 125x200 mm

Štýl: napínavý

Kategória: Beletria, Detektívky trilery

Zakúpte si knihu v PREDPREDAJI

Zakúpením knihy v predpredaji sa vaša platba započíta do výdavkov na pokrytie nákladov na redakciu textu – editora/korektora, grafiku a tlač knihy. Do poznámky k vašej platbe uveďte vaše meno. Do súkromnej správy na info.agaton@marcelagalova.sk napíšte kontakt na vás, adresu a meno, ktoré použijem pri autorskom venovaní. 

Kniha vám bude odoslaná na vašu adresu do 30 dní od jej vydania. Poštovné a podmienky dopravy nájdete priamo pri položke v eshope.

Ukážka z knihy:

Pešiak e4 e5 Bezvýznamný ťah

Nejde len o najjednoduchší dizajn kameňa, ale aj o nenápadnú postavičku, ktorej hodnota záleží od jej postavenia. Mnohí ho považujú za nutné zlo, v porovnaní so silnými figúrkami šachovnice je bezvýznamný. Málokto vie, že vlastne on tvorí základný obraz celej hry. A premenný na silný kameň získava veľkú šancu na výhru. Bez kráľa síce mat nedá, ale spolu s ním je neporaziteľný.

Peter si o sebe vždy veľa namýšľal. Gitarista s vlastnou kapelou miloval okrem rocku iba jedinú vec – motorky. Nevedel si ani len predstaviť, žeby mal rád nejakú inú ľudskú bytosť viac ako tie rýchle stroje. Bol jedináčik z malého mesta, kde otec pracoval ako automechanik a matka v jednom z tých monštruóznych priemyselných parkov, čo tu vyrástli po revolúcii. Keď mal Peter osem rokov, matka ich opustila. Našla si priateľa a uplácala svojho syna sladkosťami a hračkami, len aby šiel s ňou. Ale on iného otca nechcel. Toho svojho mal rád, tak načo by ho menil? Chodili spolu do autodielne, na futbal a z času na čas na rybačku. Matka kapitulovala, a v deň keď nasadla do vyblýskaného auta svojho nového frajera, ju chlapec videl naposledy. Rozvod sa ťahal dlho, pretože s ním otec nesúhlasil. No napokon pochopil, že to nemá cenu a súhlasil. Súd prisúdil syna otcovi. Je to síce nezvyčajné, pretože by človek čakal, že automaticky pripadne matke, keďže jej rola sa všeobecne v spoločnosti považuje za nenahraditeľnú. Súd ale pripustil, že ak o chlapca matka nejaví záujem, bude preňho lepšie, zostať s rodičom, ktorý má aké také predpoklady postarať sa oň. A takto by to bolo aj dobré, keby otca čoskoro neprevalcovali rastúce nároky starostlivosti o syna. Skoro rok žili prakticky bez nábytku, pretože si ho matka všetok odviezla. V poloprázdnom byte sa Peter cítil, akoby mu niekto umrel. Otec mu vysvetlil, že môžu byť radi, že im nechala aspoň strechu nad hlavou. A ďalej? Klasické klišé. Chlapec chodil do školy, teda presnejšie poza školu, otec do práce a potom do krčmy. Ako rástol, nečakal od života nič iné, ako to, čo poznal z detstva. Frajerku miznúcu v kamarátovom aute a všetky povinnosti hodené za hlavu, pretože nad pohárom piva a v parte hlučných kamarátov sa mu predsa len život javil ako menej zložitý. Nevedel, žeby mohol žiť niečo viac. Žeby v klube mohol osloviť slušné dievča a povedať jej: bolo to všelijaké, ale už je to za mnou. Som teraz iný muž, a navyše mám teba. 

„Tá motorka je na predaj?“ ozval sa vysoký muž v elegantnom obleku vchádzajúc do predajne.

Peter okamžite zapochyboval, žeby tento nagelovaný pánko to myslel s tým strojom vážne. S istou strojenosťou v hlase odpovedal:

„Zaiste, tento pekelný stroj je pre ozajstných fajnšmekrov.“

„Chcem to vidieť,“ povedal muž a zložil si sako. Prehodil ho cez stoličku a povolil si kravatu. Strieborná pracka na jeho koženom opasku ladila s metalízou. Už sa aj chystal, že naň vysadne, keď ho Peter zahrnul množstvom technikálií a opisom najmodernejších vychytávok tohto stroja. Muž na všetko súhlasne prikyvoval a z jeho odpovedí sa zdalo, že tomu vskutku rozumie. Peter sa upokojil a v duchu zajasal, že našiel, ako sa zdá, vhodného kupca, hoci na to na prvý pohľad nevyzeral.

„Odjakživa som túžil mať takúto motorku,“ zasnene povedal muž a sediac na jej chrbte naznačoval, že jazdí. Hladil prstami jej trup, jej kožené sedadlo, ako keď sa chlapec po prvý raz dotýka ženského tela. „Ale nikdy som nenabral odvahu, vyčleniť z rodinného rozpočtu takú veľkú sumu iba pre seba,“ dodal ticho.

Peter sa súcitne usmial. Veľmi dobre to poznal. Stretával frustrovaných mužov, čo bedákali nad svojim zmareným životom, nad nepochopením manželky, nad nedostatkom voľného času. Za tým všetkým sa v skutočnosti skrýval ich strach presadiť si svoje. Určiť hranice aj v partnerských vzťahoch, prekonať výčitky svedomia, keď by zainvestovali len do seba. Alebo by naozaj týmto nehanebným činom vlastnej rozkoše okradli vlastné deti o dedičstvo?

„Čo sa zmenilo?“ odvážil sa opýtať Peter, no okamžite zapochyboval, že dostane odpoveď. Prekvapilo ho, keď muž na rovinu povedal:

„Rozvádzam sa. Ona o tom ešte nevie, ale stane sa to. A prvé, čo urobím je, že si splním sen. Budem mať motorku, ako môj otec a dedo. I keby som sa na nej mal hneď rozbiť, kúpim ju.“

„Počujem dušu jazdca, netreba váhať!“ povzbudil ho Peter. V duchu už počítal zisk z predaja. Ale popravde pociťoval aj niečo iné. Zadosťučinenie, že si vybral správnu profesiu. Robiť mužov šťastnými, pomáhať im plniť si sny, vracať ich sebe samým, do ich chlapčenských rokov, keď sa ešte cítili neporaziteľní a verili si. Čo viac by od života mohol chcieť? 

„Beriem ju,“ povedal muž odhodlane. Hoci rozhovor o technickom vybavení motorky trval ďalších tridsať minút, nič už nezmenilo jeho rozhodnutie. „Zálohu zložím hneď. Kde to mám podpísať?“ Bol to čarovný okamih plný mužskej energie, tej, ktorá povznáša malichernosti na posvätný stav bojovníka, kam má dovolené vstúpiť len vyvolený. 

Peter odbehol za pult a pripravoval všetko potrebné k predaju. Muž mu podal svoj preukaz a popodišiel. Bolo zjavné, že hľadá súkromie. S mobilom v ruke pôsobil naraz veľmi sústredene, až to Paľa zaskočilo. Nečakal tak náhlu zmenu emócie. Maximálna pozornosť i vzrušenie sa zračilo v mužovej tvári. Peter premohla zvedavosť. Dal by nevie čo za to, len aby sa dozvedel, čo práve teraz robí. Možno píše sms svoje budúcej exmanželke, pomyslel si, ale v zápätí tú myšlienku zahnal. Taká banalita by nebola hodná mužovho výrazu. Muselo to byť niečo oveľa väčšie, ako len nejaká pochabá prízemnosť.

Nateraz sa otázok osobného charakteru zdržal, no len čo bol obchod uzavretý a muž sa zberal na odchod, Paľo sa ho na tú vec s mobilom opýtal. Riskoval síce, že bude za idiota, ale zvedavosť bola silnejšia.

„Môžem sa opýtať? Čo to bolo pred chvíľou? Viem, nič ma do toho nie je, ale ten výraz, ako z iného sveta. Do večera by ma zožierala zvedavosť, keby som sa na to neopýtal.“

„Rozumiem,“ chápavo odvetil muž. „To iba tá šachová partia. Už pätnásť hodín hľadám ten správny ťah a práve teraz som ho našiel. Tá kúpa motorky ma odblokovala.“

„Akože šach online?“ Peter sa zatváril udivene. V skutočnosti na tom nebolo nič divné. Niektorí chytajú pokemónov, iní sa oddávajú hádankám escape roomu, alebo čohokoľvek, čo práve dorazí na virtuálny trh.  Šach, kráľovská hra tu bola už storočia, tak prečo nie hrať ju aj virtuálne? „Nikdy by ma nenapadlo, že v online priestore sa dajú hrať šachy,“ dodal a jeho zvedavosť neutíchala. „Mohlo ma to napadnúť. Je to vôbec vzrušujúce?“ opýtal sa.

„To je, ale záleží, ku komu sa pridáš. Pošlem ti link, ak sa nebojíš riskovať a myslí ti to. Dajú sa tu zarobiť pekné peniaze,“ povedal muž a požiadal Petra o kontakt. Neubehla ani minúta a do schránky mu pribudol email s linkom a heslom, cez ktoré sa pripojí do hry.

„Je to súkromná skupina hráčov, preto som vám poslal heslo. Nezneužite ho,“ povedal muž a zberal sa na odchod. „Inak, ja som Roman – Kráľ, moja hráčka prezývka,“ dodal a zatváril sa ako víťaz. Peter pochopil. Kývol na znak súhlasu a ešte dlho hľadel za podivným mužom s koženým kufríkom, ktorý mizol v diaľke a vôbec nevyzeral na motorkára. Isteže nie, bol predsa šachista, pomyslel si a v zápätí to pustil z hlavy.

K emailu s heslom k šachovej partii sa dostal až o pár dní, keď ho k tomu dohnala istá náhoda. V správach o piatej, ktoré obyčajne ani nesleduje, zrazu zachytil výzvu policajného zboru, v ktorej vyhlásili pátranie po zmiznutej osobe. Mal ňou byť tridsaťdvaročný muž, známy šachový majster, ktorý bol už dva dni nezvestný. Naposledy ho videli ako v noci opúšťa svoj domov, nasadá do auta značky ford mondeo a mieri k výpadovke z mesta. Jeho auto bolo nájdené opustené na diaľničnom odpočívadle a po mužovi ani stopy. Na tom zmiznutí by nebolo nič nezvyčajné, keby nešlo o šachistu. Práve to Peter udrelo do očí. Premkol ho znepokojivý pocit. Možno je šach skutočne nebezpečná hra, o tom virtuálnom ani nehovoriac. Alebo tu vôbec nejde o hru, len o zastierací manéver. Ako správny adrenalínový chlap okamžite sa rozhodol, tú hru vyhľadať a zapojiť sa do nej. Kto vie, možno zažije aj on tragédiu zmiznutého muža, ktorý je dosť možné, iba zdúchol pred veriteľmi. Istotne tu pôjde o prachy, pomyslel si, o balík prachov.